II. Letopisy slovenskej Narnie: páv, Emka a skriňa

    Tentokrát sme sa vybrali na výlet mimo Bratislavy. Rozhodli sme sa preskúmať toľko vychvaľovaný hrad Červený Kameň. Musíme povedať, že pochvalné chýry kolujúce o ňom sú naozaj oprávnené!

    Už od vstupnej brány počujete ... až pri písaní tohto blogu si uvedomujeme, že nevieme popísať zvuk, ktorý vydáva páv. Pískanie? Škriekanie?? Druh vtáčieho „spevu“??? Keď sa budete najbližšie svojich malých ratolestí pýtať: „Ako robí kravička/ovečka/kačička?“, naučte ich, prosíme, aj ako robí páv, aby s tým nemali po dvadsiatke problémy ako my. Alebo by sme mohli poslať tip tvorcom pesničky Ako robí líška (z ang. What does the fox say). Každopádne, už od vstupnej brány je nám jasné, že na hrade chovajú aspoň jedného páva. Chýba už len Alžbetka spievajúca: „Páslo dievča pávy...“

    Hneď za vstupnou bránou zabáčame doprava do hradnej záhrady. Síce sme nikdy nevideli záhrady vo francúzskom Versailles naživo, no myslíme si, že záhrada na Červenom Kameni je udržiavaná v rovnakom štýle. Úhľadne pokosený trávnik, stromčeky zostrihané precízne do roviny, rozkvitnuté kvety, sochy, fontána.

    Vraciame sa zo záhrady na hlavnú uličku a pokračujeme rovno k hradu. Prechádzame do akéhosi maličkého hradného parku a rozmýšľame, koľko z Červeného Kameňa si návštevník môže pozrieť bez platenia vstupného. Na nádvorie vojdeme vstupnou bránou a odrazu ho uvidíme! Páv biely ako minuloročný sneh s impozantným dlhým chvostom, ktorý za sebou hrdo ťahá ako nevesta svoju bielu vlečku. 

   Do začiatku našej prehliadky (volili sme veľký okruh) zostáva ešte pol hodina. No a čo by sme to boli za turisti, keby sme obišli bez fotky unikátneho bieleho páva, ktorý nám medzičasom niekam ušiel. Áno, vybrali sme sa ho hľadať! Síce sme ho našli, no za dokonalou fotkou sa nešiel práve „potrhať“, na rozdiel od nás. Namiesto toho sa rozhodol nespolupracovať. Po chvíli sa obzriem okolo seba, vidím ako sa na mňa veľmi zvláštnym pohľadom pozerá hŕstka postarších turistov a vtedy si uvedomím, že som 22 ročná žena, ktorá prenasleduje, zjavne turistami unudeného a nahnevaného, páva po hradnom parku s rovnako nadšeným výrazom, aký má to trojročné dievčatko vedľa mňa. Poviem Vám, v tej chvíli som sa nevedela rozhodnúť či prijať túto situáciu iba s trápnym úsmevom alebo „hrať zahraničného turistu“...

    Po neúspešných pokusoch o dokonalú fotografiu sa vraciame na nádvorie na kofolu a pár minút na to sa začína naša prehliadka. Mladá slečna nám rozpráva nie len o histórii, majiteľoch a erboch, ale kde-tu sa pritrafí aj vtipné „hovorí sa, že ....“. Zostali sme očarení interiérom! Každá z miestností viac a viac podčiarkuje celkovú honosnosť! Jedným slovom ohromujúce! Luxusné! Sprístupnených miestností je naozaj neúrekom. 

    Prechádzame „ružovým salónom“, údajne pomenovaným po „ružovkastom“ odtieni krbu. Ako žena by som mala rozoznávať prinajmenšom miliardu farieb a odtieňov, ale toto ružová naozaj nebola! Odrazu naša sprievodkyňa povie: „Ďalej budeme pokračovať touto skriňou.“. Skutočne pred nami otvorila skriňu ako prechod do ďalšej miestnosti! Padla nám sánka a šepli sme: „Narnia!“ Prehliadka „nadzemnej“ časti hradu končí v miestnosti s obrovským zrkadlom, do ktorého ak sa vraj pozriete, omladnete a zostanete navždy mladými. My sme zostali rovnakými. Čo k tomu dodať. Nám krásnym, mladým, šarmantným už asi viac netreba. No a keď sa maličká Emka stojaca vedľa nás opýta svojej maminy: „Už som mladá a pekná?“, nedokážeme sa ubrániť úsmevu.

    Prehliadku zakončujeme v hradných pivniciach s pištiacimi netopiermi, ktorých našťastie (alebo bohužiaľ??) iba počujeme, no nevidíme a inštinktívne sa chytáme za vlasy. Veď čo ak sú pravdivé všetky tie reči o netopieroch zamotávajúcich sa do vlasov?! Naspäť na nádvorie kráčame rýchlo (nielen kvôli netopierom), pretože malá Emka za nami sa bojí, že ju teta sprievodkyňa zabudne v pivniciach. S prianím krásneho zvyšku dňa sa náš výlet za históriou Červeného Kameňa a jeho obyvateľmi končí po viac ako hodinovej, nezabudnuteľnej, prehliadke.

    Ak Vás náš blog inšpiroval, určite sa vyberte na podobný výlet za históriou, honosnosťou a pri troche šťastia aj za zvieratkami. Určite nebudete ľutovať! Navyše, na hrade sa počas sezóny hrajú aj rôzne zaujímavé predstavenia, spojené s večernými prehliadkami. Malé varovanie: Na samotnom nádvorí hradu môže silnejšie fúkať vietor, takže si držte klobúky!