Pomáhať je vlastnosťou vznešených pováh

   Hovorí sa, že láska matky k dieťaťu nie je podobná ničomu inému na svete. Nepozná zákon ani pravidlá. Žiadne pravidlá ... okrem jediného – bezhranične a nekonečne ľúbiť. Ľúbiť cez všetko na svete. Cez prekážky i bolesti. Cez trápenia i radosti. Láska matky znamená podriadiť život kúsku srdca, ktoré odrazu behá okolo Vás a hovorí Vám „mama“. Byť matkou nie je úloha, ale posolstvo. Posolstvo, ktoré dáva ľudstvu nádej, že tu bude vždy niekto, kto Vás bude mať rád takých, akými ste. So všetkým, čo ku Vám patrí. Americká spisovateľka Mildred B. Vermont povedala: "Byť matkou na plný úväzok je jednou z najlepšie platených prác. Pretože odmenou je čistá láska.”

   Pani Ďurinová je taktiež matka. Žena pochádzajúca z malej dedinky na Gemeri, obľubujúca prírodu, prechádzky, spoznávanie pamiatok. Vyznieva ako žena, ktorá by práve v tejto chvíli mohla sedieť vedľa Vás a nepovedali by ste, že je niečím iná, však? Opak je pravdou. Táto skromná duša je obrovskou bojovníčkou. Pýtate sa, za koho bojuje? Ako každá milujúca matka, aj pani Ďurinová bojuje za svoje dieťa. Dcérku Veroniku.

   Prečítajte si inšpiratívny príbeh matky, ktorej láska prekonáva aj nástrahy Downovho syndrómu či autizmu, ktorý bol diagnostikovaný jej dcérke.

Kedy bol Veronike diagnostikovaný Downov syndróm / autizmus?

   Veronka sa narodila v Handlovej pred 19-timi rokmi v siedmom mesiaci tehotenstva s diagnózou Downov syndróm a s ťažkou srdcovou vadou. Pôrod bol veľmi ťažký, rizikový. 
   
Hneď po narodení bola prevezená do nemocnice v Martine, kde strávila 2 mesiace. Pri narodení vážila Veronika iba 1,85 kg a počas hospitalizácie v Martine nastalo veľa komplikácií. Keď mala Veronka jeden rok, museli jej dvakrát operovať srdiečko. Po ďalšom mesiaci strávenom v kardiocentre v Bratislave som si Veroniku konečne odniesla domov. 
   
Od dvoch rokov sme spolu začali cvičiť Vojtovu metódu a chodievali sme na pobyty do Martina. Veronika bola veľmi usmievavé a "ukecané" dievčatko. Veľa vecí ju zaujímalo. Rada chodila do špeciálnej škôlky aj školy. Vedela čítať podľa obrázkov, tancovala, spievala. Tešila sa. 

Kedy nastala zmena?

   Zmena nastala v 12-tich rokoch. Veronika dostala svoju prvú menštruáciu. Začala mávať záchvaty, preto sme sa rozhodli navštevovať psychologičku. Tá predpísala Veronke lieky, ktoré užívala 5 rokov. V tom čase sa u nej objavil autizmus. Veronka začala byť smutná, prestala rozprávať. Bola akoby vo svojom vlastnom svete.

Mohli by ste stručne vysvetliť, čo jednotlivé ochorenia znamenajú? Majú detičky s danými ochoreniami špecifické potreby?

   Ľudia s Downovým syndrómom majú o jeden chromozóm navyše. Je to genetická choroba. Majú svoje špeciálne potreby, napríklad špeciálne školy, pedagógov... Hoci do svojho vienka nedostávajú veľa nadelené, ak sa im s láskou venujete, dokážu toho veľa! Pridružená diagnóza, autizmus, sa u Veroniky prejavila uzavretým správaním a faktom, že prestala komunikovať.

Aké boli Vaše začiatky? Na čo všetko ste si museli zvyknúť? 

   Naše začiatky boli veľmi ťažké. Mala som len 24 rokov, keď sa Veronika narodila. Od jej štyroch rokov som sa o Veroniku starala sama. Rozviedla som sa. Bývali sme v Prievidzi, kde Veronka navštevovala špeciálnu školu. Bez pomoci Dobrého Anjela by sme veľa vecí nezvládli. Bolo ťažké bojovať s chorobami. Najviac mi pomáhal kontakt s mamičkami, ktoré majú ZŤP (zdravotne ťažko postihnuté) deti. Ich rady i spoločnosť, školské akcie, výlety. Milé a dobré pani učiteľky. Jednoducho spoločnosť ľudí, ktorí nám rozumeli.
   Teraz je Veronika už veľká slečna. No aj keď bude mať 20 rokov, je na úrovni malého dieťaťa. Od 12-tich rokov stále nerozpráva. Pred štyrmi rokmi sme sa presťahovali k priateľovi, ktorý nám začal pomáhať. Minulý rok sme ukončili špeciálnu praktickú školu v Leviciach, kde si obľúbila prácu s tabletom, kartičky pre autistov, obrázky a zvuky zvieratiek.  

Aká je Vaša rutina dnes, po 19-tich rokoch? 

   Veronika je veľmi poriadkumilovná. Všetko ukladá na svoje miesto, upratuje. Zapájam ju do domácich prác. Pri pečení drží mixér, mieša cesto. Upratuje príbory na svoje miesto.
   Veve už od mala miluje šnúrky. Nevedela ešte ani sedieť, ale mala rada šnúrky v ruke, čo jej zostalo doteraz. Spí s nimi, kúpe sa s nimi. Nedá ich z ruky. Keby som jej nenechala len jednu - dve šnúrky, nosila by ich hoc aj 20 :-)
   Aj keď to nebolo jednoduché, svoju Veroniku by som nedala za nič na svete. Je mojím všetkým. Ona je tu pre mňa a ja pre ňu. Pri nej som spoznala veľa detí s Downovým syndrómom. Sú to milé a krásne bytosti. Dávajú veľa lásky. Moja Veronika sa ku mne veľmi rada túli. 

Boli ste zapojení do nejakých občianskych združení / skupín, ktoré poskytujú pomoc? 

   Keď bola Veronka menšia, veľmi nám pomáhal Dobrý Anjel, za čo som im nesmierne vďačná. Teraz, keď je už staršia, je ťažšie niekoho osloviť s prosbou o pomoc. Rôznym nadáciám a príspevkom niektorých firiem vďačíme za pobyty, ktoré môže Veronika stráviť v kúpeľoch. 
 

Je možné chodiť na nejaké špecifické rehabilitácie / do kúpeľov? Na čo sa dané rehabilitácie / kúpele zameriavajú a v čom pomáhajú?

   Asi pred piatimi rokmi začali Veroniku bolieť nohy - nedostupuje na chodidlo. Chodí ako baletka. Preto tiež nosieva ortopedické topánky. Niekedy ju tak bolia nohy, že 3-4 dni len leží. Vždy keď máme možnosť, chodievame na rekondičné kúpeľné pobyty. Predovšetkým do Dudiniec. Minerálna voda v Dudinciach je pre Veroniku blahodarná a procedúry, ktoré tu dostáva, jej nohám veľmi pomáhajú. V kúpeľnom dome Rubín ju už pozná aj personál a majú ju radi. Navyše, Veve je vo vode veľmi šťastná.


Akým spôsobom Vám môžeme pomôcť teraz? Máte zriadený nejaký účet, na ktorý prijímate finančné dary / zbierku / ... ?

   Na portály Ľudia Ľuďom má Veve vytvorenú zbierku: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/5824, na ktorú môžu všetci dobrí ľudia prispievať. Príspevok je možné venovať aj anonymne. Za každý dar veľmi pekne ďakujeme! 

 

   Keď budete najbližšie priať svojmu známemu "všetko najlepšie k narodeninám a veľa zdravia, lásky", uvedomte si hĺbku svojich slov a myslite ich skutočne vážne. Keď budete svojej tehotnej kamarátke najbližšie želať "hlavne aby bolo bábätko zdravé", myslite to vážne. Keď budete stáť pred oltárom a vyslovovať "v zdraví i v chorobe", myslite to vážne. V dnešnej rýchlej dobe ľudia príliš často vyslovú slová, ktorých pravý zmysel a hĺbka im unikajú. Nech ste matkou či otcom, sestrou či priateľkou. Uvedomte si, aký veľký dar dávate druhým, keď im venujete svoj čas a lásku. Zastavte sa na chvíľu a obzrite sa za svojimi rodičmi. Spomeňte si, keď boli Vaše deti malé. Rozpomeňte sa na lásku, ktorú ste našli v ľuďoch, ktorí Vás mali bezhranične a nekonečne radi. Pretože o tom život v skutočnosti je. O láske a obetách. O prekážkach a chuti bojovať s nim. O pochopení a pomoci.

   Spoločnosť APLEND City venovala Veronke finančný dar vo výške 200€. Pridajte sa k nám! Buďte vznešení svojím charakterom a podajte pomocnú ruku tým, ktorí ju potrebujú. Už Ján Ámos Komenský vedel, že pomáhať je vlastnosťou vznešených pováh. 

„Nejde byť vždy hrdinom, ale vždy možno zostať človekom.“ — Johann Wolfgang von Goethe